Chytiť správny kurz zameraný na cieľ

Chytiť správny kurz zameraný na cieľ

Keď sa zmena k lepšiemu nediala dostatočne rýchlo, začínala ma sa ma zmocňovať frustrácia. Veď som si predsa stanovila úlohy, termíny na ich dosiahnutie. Termíny sa mi však nedarilo plniť. Dôvody boli rôzne. Niekedy sa mi na úlohách jednoducho nechcelo pracovať, dala som si siestu. Inokedy mi do toho prišlo niečo iné, čo som musela vybaviť. A takto prešiel mesiac a ja som musela skonštatovať, že som sa veľmi nepohla. Poznáš tento stav aj ty?

Potom nasledovala frustrácia. Vyčítala som si, že nie som dosť dobrá, že si neviem nastaviť dostatočnú sebadisciplínu, že mám ísť skôr spať, aby som mohla skôr vstať atď…Tisíc zlepšovacích návrhov mi preblyskne v mysli.

V podstate chcem tejto zbytočnej frustrácii predísť. Merítkom môjho úspechu odteraz nebude fakt, či som tú a tú úlohu splnila načas. Merítkom úspechu bude, či kráčam správnym smerom. A keď v správnom smere priebežne niečo konštruktívne robím, aby som sa posunula, budem spokojná.

Ide o kladenie väčšieho dôrazu na držanie správneho smeru a menšieho dôrazu na plnenie konkrétnej úlohy v danom čase. Len v myslení prenesieš ťažisko z úloh a termínov na čekovanie, či ideš správnym smerom.

Zameraj sa skôr na to, či ideš správnym smerom. Stanovovanie konkrétnych cieľov je až druhotné. Prečo? Keď konkrétny cieľ nedosiahneš v stanovenom čase, vytvára to stres. Stres vedie k nepokoju, k zdravotným ťažkostiam a k celkovej nespokojnosti. Zastav sa a over si svoj smer napr. chcem žiť spokojný a vyrovnaný život, chcem sa venovať tej a tej oblasti a chcem v nej byť dobrý, chcem mať harmonické vzťahy s druhými ľuďmi atď. Zaoberaj sa tým, ako má vyzerať Tvoj život celkovo a až následne si stanov obmedzený počet konkrétnych cieľov. Zameranie sa na správny smer vyžaduje budovať kvalitné návyky, meniť zaužívaný spôsob myslenia. Je skôr zameraný na otázku „Ako?“, pričom cieľ sa zaoberá otázkou „Čo, koľko a kedy?“…

Zameranie sa na „Ako?“ môže viesť k zmene zvnútra von, ale zameranie sa na „Čo, koľko a kedy?“ v podstate o zmenu nestojí. Ale je to právne zmena zvnútra von, ktorá prináša spokojnosť a šťastie.

Mojím smerom je maximálny rozvoj mojich prirodzených daností a talentov od Boha v môj prospech a v prospech druhých a to v dlhodobom horizonte 10 a viac rokov. Chcem byť produktívna, pozitívna a užitočná aj vo vysokom veku a to do konca mojich dní.

Tvoj smer by mal odrážať Tvoje najhlbšie vnútro. Dopraj si čas na jeho určenie. Keď ho objavíš, neustále sa k nemu vracaj.

Je to ako plachetnica a ty si jej kapitán. Je potrebné správne nastaviť plachty, aby chytili vietor a plachetnica plávala želaným smerom. Rýchlosť vetra nedokážeš úplne ovplyvniť, t.j. rýchlosť plnenia konkrétnych úloh. Dokážeš však ovplyvniť nastavenie plachiet. A v tom je majstrovstvo námorníka.

Investícia do vzťahov

Investícia do vzťahov

Rada investujem do vecí, do aktivít, do rozvoja zručností, ktoré mi v budúcnosti môžu priniesť určitý efekt. Výsledkom tohto postoja je, že som schopná vykonávať viacero povolaní. Môžem prekladať, tlmočiť anglický a francúzsky jazyk, môžem vyučovať, lektorovať. Nedávno som si urobila aj kurz coachingu, takže aj túto činnosť by som vedela začať robiť minimálne na dobrovoľníckej báze, aby som získala cenné praktické skúsenosti.

Zmysel má teda čas a prostriedky nie konzumovať, ale investovať. Konzumácia prinesie krátkodobé uspokojenie, avšak investícia vytvára nové výstupy, otvára dvere novým príležitostiam, rozširuje obzory a kontakty. Investíciou sa človek stáva bohatší a to nielen finančne.

Treba však zabúdať a ani podceňovať investíciu do osobných vzťahov. Máme totiž tendenciu ich považovať za niečo bežné, čo z našej strany nevyžaduje žiadny vklad. To je omyl. Všimla som si, že keď do mojich osobných vzťahov vedome investujem čas, pozornosť, dochádza k ich prehlbovaniu a rozvoju. Človek tak žije plnohodnotnejší život v porovnaní s tým, že občas niekomu zavolám, keď niečo potrebujem alebo keď sa potrebujem z času na čas porozprávať.

Ako si na Tom ty? Keby si zajtra odišiel z práce, mal by si kamarátov, príbuzných, ktorých by si mohol navštíviť? Ktorí by Ti pomohli hľadať novú prácu alebo s ktorými by si mohol začať podnikať? Kto by Ťa navštívil, keby si zostal ležať chorý v nemocnici?

Dám Ti tipy: skús začať robiť nejakú dobrovoľnícku činnosť spolu s inými ľuďmi. Založ občianske združenie, zapoj sa do turistického klubu atď.

Toto všetko sú investície do vzťahov. Čas strávený pri televízii je konzumácia, nie investícia….

Správne dávkovanie iniciatívy a tvorivosti na pracovisku

Správne dávkovanie iniciatívy a tvorivosti na pracovisku

V rámci mojej pedagogickej práce na vysokej škole som si uvedomila, že najnáročnejšia práca je s tvorivými a šikovnými študentmi. Paradoxne najmenej práce máte s lenivcami a lajdákmi. Tým druhým stačí stanoviť mantinely ich správania a vysvetliť im, že keď ich prekročia, budú nasledovať sankcie. Avšak tvorivým a šikovným študentom je potrebné dávať podnety, usmerňovať ich prácu, vypočuť si ich nápady. Je to časovo náročné, vyžaduje si to pozitívne nadšenie a trpezlivosť na ich otázky. Výsledok však stojí za to: dobrá diplomová resp. bakalárska práca, kde som sa aj ja ako konzultant naučila mnoho vecí, priateľstvo, ktoré pri tejto spolupráci vzniklo, nové poznatky a závery.

Túto situáciu si analogicky prenesme do podnikovej praxe. Do podniku nastúpi človek, ktorý je zo začiatku plný nápadov a je ochotný ich realizovať. Postupne naráža na odpor, ktorý neblaho vplýva na jeho tvorivosť, ba priam ju priam blokuje. Čo v takejto situácii podniknúť? Navrhujem pozrieť sa na podnik, oddelenie, na ktorom pracujem z pohľadu, koľko schopná daná podniková kultúra, zvyklosti, nastavenia absorbovať. Ak tvorivosť a iniciatíva sú odmenené aspoň pochvalou, je to výborné. Tvor! Predkladaj návrhy! Diskutuj! Ak nie, ohranič svoj vklad na hodnotu, ktorú je podniková kultúra schopná absorbovať, resp. na čo sa od Teba vyžaduje. Celkové znechutenie a vnútorná rebélia nie je správna reakcia, pretože môže značne zablokovať Tvoju tvorivosť a iniciatívu. Potrebuješ ju predsa inde: vo vlastných projektoch, v rodine, v spoločenstve resp. v dobrovoľníckej činnosti.

Pre vytrvalých existuje aj cesta pozitívneho ovplyvňovania podnikovej kultúry medzi bezprostrednými kolegami. Pre vnútornú satisfakciu je dôležité vložiť to najlepšie zo seba. Tento postoj je neľahký. Človek naráža na odpor. Je však najprogresívnejší. Čo zaseješ, to zožneš. Keď sa nevzdáš vo svojom úsilí, skôr či neskôr príde bod, kedy dané prostredie „prerastieš“. Nie v zmysle, že prebujnie Tvoja rebélia, ale že Tvoj pozitívny postoj prerastie dané prostredie a výsledkom bude, že sa Ti otvoria nové dvere. Na konci pozitívneho úsilia, ktoré je opreté o modlitbu a vieru, že Boh otvára dvere, sú naozaj otvorené dvere.

Podnikateľom sa stávaš, keď prestávaš myslieť ako zamestnanec

Podnikateľom sa stávaš, keď prestávaš myslieť ako zamestnanec

Zamyslel si sa niekedy nad tým, že podstatným rozdielom medzi podnikateľom a zamestnancom je práve ich odlišný spôsob myslenia? Okrem práce na hlavný pracovný pomer v korporáte sa venujem aj prenájmu nebytových priestorov a prekladom. Mojimi nájomníkmi sú živnostníci a malé spoločnosti. Prenájom je spojený aj s opravami a modernizáciou prenajímaných priestorov, ktorú realizujem prostredníctvom šikovných živnostníkov. V tomto príspevku sa budem venovať porovnaniu myslenia medzi zamestnancom korporátu a živnostníkom resp. malou obchodnou spoločnosťou.  

Zamestnanec korporácie musí chodiť do práce, pretože je potrebné platiť hypotéku, pretože nevidí inú možnosť sa zamestnať…(doplň ďalšie dôvody). Podnikateľ robí činnosť, ku ktorej má určitý pozitívny vzťah. Vo svojej činnosti sa chce zlepšovať, hľadá nové produkty, služby. Praktizuje networking. Chce pomôcť. Postupne sa stáva profíkom. A peniaze? Tie si ho nájdu samé, ako hovorí Tomáš Baťa.

Zamestnanec korporácie trpí svojich kolegov, nadriadených. Veľmi rád poukazuje na ich chyby. S týmto postojom sa často stretávam v práci. Avšak, keď sa rozprávam s mojimi nájomníkmi o obchodných partneroch, o spolupracovníkoch, počujem i slovo ocenenia, chválu a veľmi často plány na ďalšiu spoluprácu. Určite, i negatívna kritika sa nájde, ale dôraz je viac kladený na pozitívnu stránku vzťahov. Pozitívny postoj otvára dvere novým možnostiam. Viete prečo mám rada prerábky budov? Práve pre tieto rozhovory. Aj vďaka nim som nabitá pozitívnou energiou a nápadmi.

Zamestnanec korporácie nie je stotožnený s firemnými hodnotami a berie ich s nadhľadom, ktorý miestami hraničí s výsmechom. Tento postoj som si všimla vo veľkých korporáciách. Na stenách visia hodnoty, rôzne prehlásenia. Korporácia má naozaj perfektne spracovanú komunikačnú politiku vo forme intranetu a internetu. Ale prejdite sa pomedzi zamestnancami a opýtajte sa ich, ako sa stotožňujú s deklarovanými hodnotami a heslami. Básnická otázka pre tých, čo pracujú v korporáte. Naopak u mojich minulých a súčasných nájomníkov a u živnostníkov, u ktorých si objednávam práce, som si všimla, že radi hovoria tom, že sa snažia dodržať termín, vyjsť zákazníkovi v ústrety, pochopiť ho a poskytnúť mu službu čo najviac „na mieru“. Necítite z tohto postoja viac integrity a autentickosti? Ja áno.

Zamestnanec korporácie má vytvorený profil pracovného miesta. K nemu priradené vhodné školenia, na ktoré je postupne posielaný. Podnikateľ naopak „školiaci plán“ musí vytvoriť sám, získať zdroje na financovanie školení. Musí si dobre zvážiť, či mu školenie treba a vedieť, ako bude získané vedomosti využívať. Moji kamaráti živnostníci a nájomníci mi sem tam povedia, že boli na takom a takom školení, pričom mi nezabudnú vysvetliť, že potrebujú získať takú a takú zručnosť, naučiť sa niečo konkrétne, čo veľmi konkrétne použijú vo svojom podnikaní. Ako zamestnankyňa korporátu som absolvovala niekoľko školení, za ktoré som firme vďačná.

V tomto príspevku nechcem povedať, že všetci zamestnanci korporátu sú zlí a živnostníci a malé firmy sú dobrí. Cieľom je si uvedomiť, že život, ktorý poskytuje možnosti a otvára dvere, sa rodí alebo nerodí na základe nášho myslenia.

Chceme žiť cielenejšie, zodpovednejšie a šťastnejšie. A podnikanie môže byť k tomu jedna z ciest.

Zaujíma ma Tvoj názor. Budem rada, keď napíšeš komentár.

 

Kde sa vidíš o päť rokov?

Kde sa vidíš o päť rokov?

Nepríjemná otázka, ale má v sebe veľký potenciál. Prvýkrát som si ju prečítala vo formulári na žiadosť o štipendium na študijný pobyt vo Francúzsku asi v roku 2000. Zapotila som sa, kým som vyplnila pár viet. Keď splníš ciele, ktoré od Teba firma požaduje, naučíš sa všetky zručnosti, budeš produktívnym členom tímu, prosto budeš svoju prácu zvládať dobre, tak kde sa vidíš na danom oddelení o päť rokov?

Ak si vieš odpovedať konštruktívne, je to super, budeš motivovaný. Ale je odpoveď taká, že sa o päť rokov v danej firme, na danom oddelení nevidíš a že by si chcel(a) robiť niečo iné inde, je potrebné si už teraz povedať: dám tomuto miesto všetko, splním ciele, budem sa snažiť, ale ďalej sa budem ubrať do firmy X na pozíciu Y. Kariéra sa nedeje náhodne, kariéru je potrebné strategicky plánovať. Či už vo vnútri firmy, kde pracuješ teraz, alebo vo firme kde budeš pracovať potom.

V knihe Money and the Prosperous Soul autor Stephen K. De Silva uvádza, že existujú štyri pohľady na život, pričom každý človek zdieľa v danom čase jeden z nich. Ide o taktiku stratégiu, víziu a povolanie. Predstavme si ich ako poschodia budovy, pričom taktika predstavuje najnižšie poschodie. O stupienok vyššie sa nachádza stratégia a nad ňou vízia. Vrchné poschodie predstavuje povolanie.

Na úrovni taktiky sa nachádza človek, ktorý sa zaoberá faktami, rozhoduje sa na ich základe o praktických veciach. Ide o odborníka, ktorý sa navonok javí ako veľmi šikovný, avšak je vnútorne nenaplnený.

O stupienok vyššie, na úrovni stratégie sa nachádza človek, ktorý vie vyhodnotiť svoje rozhodnutia. Navyše od taktika disponuje abstraktným myslením a rozhodnosťou. Tu nájdeme kariérnych stratégov, manažérov, učiteľov, poradcov, ktorí vedia, aký bude ich ďalší kariérny krok. Ide o ľudí schopných riešiť komplexné úlohy, pri ktorých majú ťah na bránku. Avšak aj títo schopní ľudia vo svojom vnútri bojujú s pocitom neistoty, kontrolou a netoleranciou zo strany druhých.

Na úrovni vízie nájdeme ľudí vizionárov, ktorí si plnia svoje sny, pozerajú sa na svet so širším záberom. Určite sú vnútorne plnší ako stratégovia. Ich sen ich inšpiruje, inšpirujú ostatných okolo seba, inovujú a tvoria. Avšak aj tu sa môže stať, že plnenie si svojho sna môže jeden deň prestať fungovať, čo sa prejaví ako kríza stredného veku. Prečo? Pretože sme si sen zamenili so svojím poslaním.

Ľudia žijúci svoje poslanie predstavujú pomyslené vrchné poschodie budovy. V čom sa odlišujú od vizionárov? Tým, že vedia, prečo sú práve tu, prečo robia práve to, čo robia a prečo smerujú tam, kam smerujú.

Vrátim sa k otázke, ktorú som položila na začiatku: kde sa vidíš o päť rokov? Pri tvorbe odpovede začni od najvyššieho poschodia budovy: aké je Tvoje povolanie? Na základe tejto odpovede si nadefinuj svoju víziu, ktorú rozpracuješ do stratégií. Stratégie potom podrobne rozdetailizuješ do taktík.

Ak začneš od nájdenia svojho poslania a skončíš tým, že budeš mať urobený zoznam taktík, s najväčšou pravdepodobnosťou svoje poslanie naplníš, pričom získaš bonus nesmiernej ceny: budeš vnútorne naplnený a úspešný v tom, čo robíš. Nie je to úžasné?

Z vlastnej skúsenosti viem, že cesta k nájdeniu vlastného poslania nie je jednoduchá. Tvoje poslanie sa Ti neukáže hneď vo svojej celkovej kráse. Jeho podobu odkryješ postupne malými krokmi. Ja som vyšla z toho, čo ma baví. Rada povzbudzujem ľudí a preto som sa rozhodla písať povzbudzujúce články. K tejto činnosti budem nabaľovať postupne ďalšie, tak ako budem postupovať. Netreba sa hanbiť sa skromné začiatky. Prečo? Pretože skromný začiatok, akýkoľvek skromný a trápny sa môže javiť, Ťa núti vyjsť zo zóny pohodlia. Zóna pohodlia je to miesto, kde postupne umieraš. Nezostávaj v nej.